Ostatné jednorázovky

V objatí Anjela 2

30. března 2012 v 22:02
Povedala by som že to je najdrahšia látka samet. Pomyslela som si a keď dym zmizol uvidela som ho tam, najkrajší chlapec ktorého som kedy videla. Krásne dlhšie vlasy čiernej farby, modré prenikavé oči, krásna štíhla postava a ten úsmev! Bože ten jeho krásny úsmev ktorý patri v tejto chvíli iba mne.
"Prepáč...." krásny zvoniví hlas som započula z jeho úst. Nechápavo som pozerala, nakoniec som to pochopila stále som ho držala za sako.
"Ou, ehm...prepáč....ja nevedela som...ehm..." koktavo som hovorila a rýchlo som ho pustila. Niečo sa so mnou vtedy stalo, srdce mi poskočilo tak že keď odchádzal bolelo ma to. Tomuto sa asi hovorí láska na prvý pohľad. Keď odišiel tak som si všimla že pod stromom je kopa bielych pierok. Pozerala som sem a tam ale nevidela som žiadneho vtáka ktorý má biele perie. Začala som znova utekať po celej ubytovni. Stále som naňho myslela, ale kto to preboha bol? Nikdy som ho tu nevidela. Premýšľala som nahlas pri behu ktorý trval najmenej hodinu. Unavená som sa vrátila do izby a ľahla som si späť do postele. Zobudila som sa skoro ráno s bolesťou hlavy.
"Lexi? Si v poriadku? Nemám nikoho zavolať ?" pýta sa ma Angelika ktorá vychádzala z dverí.
"nie Ďakujem Angelika to nebude nutné to prejde, ale zaujímalo by ma kto to bol ten...." nedokončila som myšlienku pretože som okamžite zaspala. Angelika ma pohladila po vlasoch a vydala sa na hodinu. Počula som zvonenie, začala tretí hodina. Pomaly som sa doplazila k mojej prázdnej lavici, ale tentoraz tam niekto sedel.
"Slečno Laurienová idete neskoro!" započula som ako na mňa hovorí naša triedna učiteľka.
"Prepáčte mi to prosím...." uklonila som sa jej a rýchlo sadla do lavice. Keď som uvidela kto to tam sedí vedľa mňa neverila som vlastným očiam. Bol to ten krásny, záhadný chlapec ktorého som stretla večer pri strome. Pozerala som naňho, otvorené ústa dokorán a nespúšťala som z neho moje tmavo-hnedé oči. Nakoniec si asi uvedomil že naňho pozerám pretože sa usmial a zároveň sa otočil na mňa.
"Ahoj my sme sa už videli však?" znova ten krásny hlas som započula.
"A...ahoj ehm...áno...ešte raz sa ti ospravedlňujem." Chcela som dať dolu hlavu ale dala som ju nejako moc rýchlo a buchla som sa čelom o lavicu.
"Au, to bude zasa hrča...." hovorím si sama pre seba a keď sa pozriem na triedu tak pozerajú na mňa. Celá som bola ako paprika červená a ešte keď sa mi smial aj ten nový, úplná katastrofa. Hodina skončila a odchádza sa na dejepis. Dejepis ubehne pomerne rýchlo, ani si neuvedomím a ten nový sedí znova pri mne.
"Ehm...ani si sa nepredstavil.." skúšala som nahodiť nejaké téma. Keď sa na mňa s obdivom pozrel, jeho krásne prenikavé modré oči ma pohltili.
"Moje meno je William White rád ťa spoznávam." Zobral mi jemne ruku a krásne jemne pobozkal. Znova som bola v rozpakoch a on si toho pravdaže všimol pretože okamžite sa usmial a položil mi ruku späť na lavicu. Ostatné hodiny utekali pomaly, každú chvíľu som sa pozerala na Williama ktorý niečo kreslil. Cez ruku som nakukla čo to kreslí , ale ako vždy ma chytila učiteľka a hodila po mne kriedu ktorá mi pristála na hlave. Nevedela som čo to bolo a tak som okamžite zakričal. Zasa ďalší trapas som zažila. Vyučovanie skončilo a ja som sa ako tajfún odobrala rýchlo do svojej izby.
"Preboha, preboha, preboha !" kričala som po celej izbe keď v tom prišla Angelika.
"Lexi čo robíš? Prečo kričíš?" veselo a povzbudivo sa na mňa usmiala. Hodila som sa na posteľ a začala som kopať nohami.
"Však si videla ten trapas v triede, práve keď tam bol William." Smutne som na ňu pozrela a Angelika hneď pochopila.
"Ty si sa doňho zamilovala však?" zvedavo sa ma spýtala a ja som iba prikývla na súhlas.
"Angeliko ja ani neviem ako sa to stalo, keď som ho prvý krát videla u toho stromu poskočilo mi srdce..." povedala som jej čo sa tam stalo a ona sa začala smiať ako blázon.
"Lexi láske nerozkážeš. Ľudská láska je nepredvídateľná." Pohladí ma po vlasoch.
"Idem si pre knihy za chvíľku som späť..." usmiala sa a okamžite vyletela z dverí ako vietor. Zatvorila som oči a nechala som sa unášať krásnymi spomienkami, no v tej chvíli som zaspala. Zasa som bola niekde kde to nepoznám, všade biele svetlo. Zo spánku som začala kričať a hádzať so sebou. Zacítila som na sebe cudziu ruku, zobudila som sa a pod sebou som mala Williama. Pozerám naňho a on na mňa. Usmieva sa? Pomyslím si a nechápem ho zároveň na mňa prehovorí a tým ma vytrhne z premýšľania.
"Si v poriadku Lexi?" sladko mi chytil čelo aby zistil či nemám horúčku. Potom mi došlo ako ma oslovil.
"Ako vieš že sa volám Lexi?" nechápavo som sa ho spýtala.
"To ti poviem až zo mňa zlezieš." Rýchlo z neho zleziem a sadnem si od neho dosť ďaleko.
"P..prepáč to sa mi ešte nikdy nestalo. Ale vlastne čo potrebuješ ? A ako si našiel moju izbu?" spýtavo som sa na neho pozrela.
"No vieš na zošite je tvoje meno aj číslo izby tak som ti ho prišiel priniesť." Ukázal mi zošiť a mal pravdu bol to môj zošit. Ale počkať! To je dejepis, ako ho mohol mať? My sme spolu na dejepise nesedeli. Pozerala som na zošit.
"Tak rád som ťa videl, uvidíme sa zajtra v škole." Zamával mi a odišiel z izby preč. Započúvala som sa do jeho krásnych krokov až som ich už potom nepočula.

Ahoj a poviedka :D není jednorazovka

30. března 2012 v 12:13 | Kushina Uzumaki

Tak všetko som prebehla a vymazala som tých ktorý si zrušili blog :) a inak prinášam vám novú poviedku :) Není to nič moc ale snažila som sa :D tak tu je :)

V objatí Anjela

Niekedy si pripadám že už nemôžem ďalej, ale potom si uvedomím že to tak nie je a pokračujem ďalej. Počuli ste už niekedy o Anjeloch ? Krásny tvorovia ktorý nás pozorujú z hora. Kedysi som si myslela že sú dobrý ale všetko sa to zmenilo práve v ten deň ! V ten daždivý deň .....
"Okamžite poď dole Lexi!" kričala na mňa mamka ale ja som ostala stále vo svojej izbe.
Počula som rýchle kroky po schodoch ktoré viedli iba do mojej izby. Dvere sa rozleteli a v nich stála moja matka s vareškou.
"Lexi! Nepočuješ ma? Kričala som na teba." Vareškou si plácala po dlani. Otočila som sa aj s kreslom od notebooku.
"Ja ťa počujem mami, ale nikam nejdem !" zvýšila som hlas. Pozdvihla jedno obočie.
"Lexi! Som tvoja matka a ty sa ku mne správaj úctivo !" kričí po mne ale ja som ju začala ignorovať.
Otočila som sa späť k počítači a ďalej som si robila domácu esej o anjeloch a démonoch.
"LEXI!" rýchlim krokom prišla ku mne a otočila ma aj s kreslom. Naštvane som sa postavila a aj keď som nechcela tak som sa neovládla.
"Ty nie si moja matka tak mi nerozkazuj !" rýchlo som si dala dlane na ústa, matka na mňa tak sklamane a zároveň nešťastne pozerala. Otočila sa na podpätku a rýchlo vypochodovala z mojej izby. Dvere sa zabuchli, po niekoľkých minútach počujem z kuchyne plač a hlase.
"Drahý ja už neviem čo s ňou, možno by sme jej to mali povedať." Hovorila o niečom ale dobre som nepočula.
"Nie, to nesmieme, ak to prezradíme nájdu si nás aj Lexi...." Ďalej som nič nepočula pretože mi niečo na začalo búchať na okno. Otvorila som ho a našla som tam krásne biele pierko a letiaceho holuba od môjho okna.
"Tak čisté a krásne zviera, kiež by som mohla byť ako ty." Hovorila som pri točení pierka, otočila som ho tri krát do jednej strany a tri krát do druhej. Celá izba sa mi zaplnila bielym svetlom a vyzeralo to ako nebo, ale bolo to divné. Chodila som sem a tam kým sa na niekoho nenarazila.
"Čo tu robíš ?! tu nemáš čo robiť!" kričí po mne nejaký muž.
Ale preboha on má krídla! Pomyslím si a strachom začnem prchať preč. Cítim že ma niekto prenásleduje. No v tom sa prebudím v posteli, celá spotená som vyliezla a išla som sa rýchlo osprchovať. Stála som tam, horká voda mi stekala po dlhých hnedých vlasoch a z očí mi stekali slze. Keď som sa dosprchovala rýchlo som si vybrala moju bielo-čiernu uniformu prefekta ,vyšla som z intráku a išla som prejsť celú školu či sa niekde niekto nepotuľuje.Kedysi to bol krásny kláštor ale teraz je s toho chrám kde sa učíme, moja rodina ma sem dala skoro pred 14 rokmi. Už si ani nespomínam kedy som s nimi hovorila alebo ich vôbec videla. Je mi sedemnásť rokov a doteraz neviem prečo ma sem odložili, nikdy mi nezavolali ani mi neposlali list. Ale teraz už je to jedno, moja kamarátka Angelika ma podporuje a stojí pri mne. Myšlienkami som úplne inde pri obiehaní po škole. Zastavila som sa u veľkého stromu, niečo sa mi tam už odjakživa nepáčilo, vždy večer bol ako vymenení. Priblížila som sa k nemu a chcela som sa dotknúť ale niečo ma odrazilo, bolo to ako nejaké silové pole. Pozerala som na ten strom a niečo sa tam zaligotalo, fascinovalo ma to a tak som natiahla k tomu ruku, ale jediné čo som chytila bolo niečo mäkké a hebké.

Krátky príbeh

14. prosince 2011 v 16:21

Možno je to o ničom ale dám to sem :)

Každý píše zamilované poviedky, ale prečo ? Asi už viem, vymýšľame si poviedky pretože by sme to chceli zažiť. Ale môj príbeh nie je o tom že by som ho chcela zažiť ale o tom že som ho zažila. Vždy som sem trpela depresiami a hovorila som o svojom živote ako keby som si ho nevážila! Ale tak to nie je, už nie pretože som si niečo uvedomila , niečo dôležité pre život. Zabúdala som že tu sú ľudia na ktorý mi záleží a im záleží zasa na mne. Moja maminka by sa od bolesti že stratila jedinú dcéru zbláznila, brat by sa možno radoval ale to tiež nie je isté pretože aj keď hovorí že ma nemá rád viem že má. Otec by možno tiež smútil aj keď doma nie je moc často ale myslím že by bol tiež dosť nešťastný, kamaráti by si možno vyčítali prečo mi nepomohli a spomínali by na mňa s ťažkým srdcom. Ale nie všetko zlé je na niečo dobré. Môj príbeh začína mojím narodeným v malom mestečku ktoré sa volalo sleeping dream. Ale začnem úplne od začiatku. Volám sa Katherina a mám sedemnásť rokov. Nebudem vám hovoriť nič o mojom detstve pretože si to nepamätám, viem len že som bola poslušné dievčatko a nerobila som problémy asi . Každý z vás chodí do školy však? No ja tiež, čo povedať základná škola nebola nič moc, všetci z mojej triedy bývalej ma nenávidia a hovorili mi démon, áno dokonca aj teraz keď ma vidia mi tak hovoria .Ale prečo mi tak vlastne hovoria ? No každý má vlastnú hlavu a ja mám bohužiaľ moc veľkú fantáziu. V jeden deň som mala depresiu a tak som sa na školskom výlete vôbec nebavila, chodila som sama a keď sa ostatný zohrievali pri krbe ja som bola pri okne a pozerala na dážď ktorý práve padal. Bolo to tak krásne a ja som si v tu chvíľu pripadala ako keby pršalo pretože som smutná, no potom ma zaujali stromy ktoré boli na nejakej hore, ktorá bolo blízko ,pozerala som sa na ňu a moja fantázia bola až tak aktívna že som tam začala vidieť rohy ,chvost a dokonca trojzubec ako má Lucifer.(ďiabol) Potom prišla ku mne učiteľka a pýtala sa ma čo tam vidím že sa tam stále pozerám povedala som jej to a neviem ako ale dozvedeli sa to spolužiaci a od tej doby mi tak hovoria. Nemôžem za to že som to tam videla! Nemohla som ich vystáť robili si zo mňa srandu a ponižovali ma. Ja som nič nehovorila, nie že by som sa bála ale nechcela som žiadne problémy. Odišla som na strednú a tam to bolo úplne iné! Boli tam skvelý ľudia v mojej triede ,nikto ma neponižoval a dokonca ja sama som robila trocha zle ,však malé zlo neublíži nie? Začal sa mi v prvom ročníku páčiť jeden chlapec, videla som ho každý deň a raz som ho oslovila pretože niečo niesol ,odpovedal mi z úsmevom. Po tom už som ho neoslovila. Prešiel rok a ja som nemala nikoho kto by ma nenávidel skôr naopak mali ma radi za to aká som. Na začiatku roku ma oslovil ten pekný chlapec ,neviem čo som mu už odpovedala ale viem že sa usmial na mňa .Znova ho stretávam každý deň ale nič si nepovieme, iba sa na seba pozrieme alebo usmejeme sa nič viac. No ale ideme ďalej! Čo vám poviem ? Nie každý vie pochopiť moju povahu, asi preto že mám tak povediac rozdvojenú povahu, nálady mením ako počasie. Každý deň vstávam s pocitom toho že by bolo najlepšie keby som sa už neprebudila, ale uvedomím si že je to blbost nemala by som takto hovoriť a tak sa aj stalo. Môj života sa zmenil, od doby čo som si uvedomila že nesmiem tu nechať ľudí ktorých milujem len tak. Ano niekedy mám chuť skočiť pod vlak aby ma zabil ale ako sa hovorí nežijeme nadarmo, dostali sme život a tak by sme ho mali žiť. Ja som sa rozhodla bojovať! Bojovať so životom a sama si vytvorím vlastný osud! Zmením sa na niekoho koho nikto nespozná! Budem iná osoba to som si prisahala. Možno nenájdem princa na bielom koni ale určite nájdem niekoho koho budem milovať na veky! Koniec

Poviedky na želanie

5. října 2011 v 11:32

Ak chcete poviedku tak prosím toto vyplň ^^

Meno hlavnej postavy:

Vek:

O čom to má byť:

Má byť zamilovaná:

Odkial pochádza a kde sa to odohráva:

Chvíľkové pomätenie Yaoi

25. června 2011 v 1:23
Pozor Yaoi


Všetko to začalo dňa keď sa Sho stretol zo Sasukem.Deň čo deň spolu súperili a robili blbosti len aby dokázali že sú lepší,až jedného dňa keď začalo pršať a museli sa skovať do kôlne,kde si založili oheň a usušili si oblečenie.Sho sa pred Sasukem hambil ale nič sa nedalo robiť musela si dať dolu veci aby neonemocnel.Tak to bolo aj zo Sasukem,keď boli obaja v spodnom prádle iba na seba pozerali z červenou farbou na tvári.Bolo to prekvapujúce ale jejích vzrušený bolo aj vidieť.Posadili sa každý zvlášť ale netrvalo dlho a sadli si k sebe.Pozerali na seba a nič nehovorili stále boli zahľadený do ohňa a pár krát sa pozreli na seba.
Čo mám robiť...Sasuke je tak sexy...pomyslel si Sho keď sa pozeral na Sasukeho.
Pozerá sa...pozerá!!!kričalo zasa v Sasukeho hlave.
S---Sasuke?povedal Sho koktavo.
Áno čo je Sho?opýtal sa ho a zároveň sa na Shoa pozrel,no v tú chvíľu ho Sho pobozkal.Chvíľu sa takto bozkávali a nakoniec sa Sho odtrhol neveriaci čo práve urobil.
Já som ho po...pobozkal?začal sa úplne celý červenať a Sasuke sa zasmial.
čo je tu k smiechu!vyštekol naňho Sho no v tom okamžiku ho Sasuke strčil na zem a ľahol si naňho.
Čo to robíš Sas....nedopovedal lebo sa ho Sasuke začal dotýkať na jeho mužstvo a pri tom studenom dotyku Sho vzdychol.
Sasuke prestaň...nariekal Sho ale on nepočúval.
Nie...ty si si začal ako prvý...takže já s tebou neprehrajemodpovedal mu Sasuke vzrušene.
Sasuke mu strčil ruku do nohavíc a začal si pohrávať a dráždiť ho.
Sasuke!zakričal Sho a teraz sa poloha vymenila Sasuke ležal na chrbáte a Sho na ňom.
Hra sa obrátila...usmial sa Sho a začal Sasukemu dobíjať ústa jeho jazykom.Potom prešiel jeho bradavke a začal ju tak dráždiť až nestvrdla.
A nakoniec ich vášeň ktorú cítili úplne pohltila ako keď spadnú do vody,okamžite boli v tom.Začali sa prevaľovať raz bol jeden hore a raz druhý.Sho dráždil Sasukeho a Sasuke zasa Shoa.Tak to išlo strašne dlho až to Sasuke nevydržal a prevalil ho pod seba,pripútal ho jednou rukou aby sa nemohol pohnúť a druhou mu znova siahol pod svoje trenírky.
Prepáč Sho ale já...už to nevydržím chcem ta celého! povedal Sasuke vzrušene a ťažko dýchal.
V poriadku aj já ta chcem celého Sasuke! povedal Sho a čakal či ho konečne urobí.Nakoniec sa stalo.Sasuke dal Shoovi úplne dolu trenírky aj sebe,otočil ho na chrbát a rýchlo prerazil.Sho vzdychol a musel si zvyknúť na jeho váhu a veľkosť.Keď si nakoniec zvykol Sasuke sa pomaly začal pohybovať a silnejšie a silnejšie prerážať do Shoa.Cez búrku boli počuť iba jejich žhavé vzdychy a atmosféru sexy a rozkoš vo vzduchu.Po pár minútach sa vymenili.Tentokrát Sho pribrzdil a začal si zo Sasukem hrať.
Teraz som na rade já... povedal Sho pokojne a začal mu kúsať tvrdú bradavku.
Sho....ty ma zabíjaš! vzdychol pod rozkošou Sasuke.
Za to si môžeš sám...ale nezabúdaj toto čo sa tu udialo bude tajomstvo moje a tvoje.. znova povedal Sho no v tom tam niečo píplo ale nevšímali si toho.Nakoniec sa posunul k puse a začal dobíjať jazykom ten Sasukeho.Prešlo pätnásť minút a Sho otočil Sasukeho na brucho a konečne začal aj on,no lenže tu to bolo úplne inak.Ako prvé sa začal hrať a dráždiť ho tak že mu ho tam dal a pak hneď vytiahol,Sho sa pri tom smial pretože nad Sasukem vyhral,to ale netrvalo dlho a Sho sa prestal kontrolovať a začal tak silno prerážať že to Sasukeho bolelo.Keď prišiel k sebe Sasuke ležal na zemi zo slzami v očiach a bolelo ho celé telo.
Sasuke...prepáč já neviem čo to do mňa vošlo.. ospravedlňoval sa Sho a Sasuke sa len usmieval.
V poriadku ale hneď ako ma to nebude bolieť tak mi to urobíš lepšie dobre?z úsmevom mu to povedal Sasuke a Sho súhlasil.
Po tom obaja v náruči zaspali až keď ich nezobudili Hitomi,Pilikka a Kushina ako tam vchádzajú.Všetky tri mali radostný úsmev na tvári.
čo tu do pekla robíte! zakričali Sho a Sasuke zároveň.
Čo by sme robili berieme si kameru ktorú sme tu nechali...zasmiali sa společne a Hitomi zobrala z jedného balíka slamy kameru ktorá nahrával.
Zaujímavé video tam je...povedala Pilikka a všetky tri sčervenali.
To video si pekne užijeme keď ho budeme pozerať..povedala tentoraz Kushina a všetkým trom žiarili vzrušeným oči.
Dievčatá čo keby že to ukážeme aj Reine? znova sa zasmiala Kushina.
Nie len to nie urobíme čo chcete!navrhol Sho a tak sa aj stalo,dievčatá chceli aby to zopakovali ale pre nimi.Sasuke a Sho museli súhlasiť pod podmienkou že nebudú nakrúcať ale zabudli na to že chcú aby im vrátili video a tak začali.Keď skončili Hitomi,Pilikka a Kushina úplne červené ešte viac ako Kushinine vlasy odišli preč a nechali ich tam.To video si dali na CD a urobili si pár fotiek,poslali ich Shoovi a Sasukemu na pamiatku.

PS:Tak asi by som nemala o 1 ráno písať poviedky potom to takto dopadne a pozor Sho Kanetsu je postava z NS:GO ON a Sasuke Uchiha (Kisuke Uchiha) je tiež postava z NS:GO ON a oznamujem pozor Yaoi

Seiji Akichi

6. června 2011 v 20:59 | Kushina Uzumaki
Príbeh Seiji Akichi no skôr životopis :D

Tento príbeh sa udial pred šestnástimi rokmi.Ten deň sa píše v histórii rodiny Akichi,malé dieťa ktoré zmenilo dvom manželom celý život.Seijiho rodičia sa dlho pokúšali mať dieťa a nejako sa im nedarilo tak to nakoniec vzdali a prestali dúfať.Ubehol rok a jeho matka prestala úplne dúfať a v tedy sa to stalo,ten večer splodili Seijiho.O niekoľko dní na to zistili že je žena tehotná a tak sa modlila k bohu aby sa narodil zdraví a tak sa aj stalo.O deväť mesiacov neskôr sa narodilo krásne ružovučké dieťa menom Seiji Akichi.Jeho rodičia sa o neho starali a dávali na neho pozor ako oko v hlave,keďže bol Seiji jediné dieťa,nikdy nebol sám aj keď chcel.Keď mu bolo päť mesiacov naučil sa chodiť,a keď mal ísť spať tak utiekol do prírody a prechádzal sa tam,rád počúval zvuk prírody.Raz v noci keď mu boli štyri roky v lese stretol dievča,nevedel kto to je pretože jej nevidel do tváre ale vedel že ju ešte niekedy uvidí.O dva roky neskôr začal trénovať na ninju,vracal sa neskoro večer domov a skoro ráno stával aby mohol dlhšie trénovať.Ten deň bol veľmi upršaný a tak trénoval chakru a chodenie po vode,tam ju znova stretol ale nevedel stále kto to je vedel iba to že používa loutku,chcel sa opýtať na meno ale dievča okamžite zmizlo a už ju viac nevidel.Každý deň chodieval na miesto ktoré si obľúbil a rád počúval zvuk prírody.O rok neskôr ho začal trénovať jeho otec ktorý bol člen ANBU.Ako vždy domov chodil dobytí a krvavý,otec vedel že to nieje jeho tréningom a to mu trhalo srdce.Bol to jediný syn ktorého mali a tak sa rozhodol že bude tvrdší a tak sa aj stalo.Každé ráno ho budil o pol druhej na tréning a končili neskoro večer okolo pol dvanástej.Za čas čo stretával nových ľudí si uvedomil že svoj život si zakladá na priateľstve a že je to najdôležitejšie.Zradu ťažko znášal a tak si potom musel dávať pozor na to s kým sa kamaráti a stretáva.Ako každý aj on sa zaľúbil ale nie do ženy ale do prírody ktorá mu poskytovala útočište a ochranu pred ostatným svetom.Išiel deň za dňom a on si uvedomoval samotu v jeho srdci a tak sa chcel dostať čo najskôr na Akadémiu kde sú decká ako on.Každý deň po tréningu zašiel na svoje špeciálne miesto o ktorom vedel iba on a skrýval sa tam pred nudou,miloval to tam až tak že niekedy tam prespal.O mesiac neskôr sa dozvedel že matka je tehotná bol rád ale z ničoho nič jeho matka potratila a zasa bola jeho bezpečnosť na prvom mieste.Otec ho zamykal v izbe aby nemohol večer ísť preč.
Až konečne bolo pred jeho narodeninami ho prestal zamykať a už ho nestrážili,vedeli že nemôžu zastaviť čas a jeho tréning ktorý mal každý deň pod ochranou jeho otca.Keď dosiahol toľko rokov aby mohol isť na Akadémiu bol už dosť silný a tak mu nerobilo problém sa naučiť niečo ďalšie.Každé dievča na Akadémii ho chcelo,ako každý vie bol silný a tak ho dievčatá obletovali každý deň až po ukončenie Akadémie.Konečne sa dočká týmu a senseia.Ako každý deň aj teraz plnil misiu a išiel neskoro domov.Tak to išlo každý deň a on silil každú chvíľu.Ani po ukončený Akadémie sa o neho neprestali dievčatá byť ako to bolo tam.Keď chcel byť sám nemohol.




Pozor autorská práva! xD

Reina a Sasuke pravá láska

17. května 2011 v 18:41
Pravá láska. Pre moju Reiničku :)

Začalo to krátko po tom čo sa v Akatsuki znova objavil nový vodca.Všetkých päť veľkých dedín sa radovali z toho že porazili Akatsuki a Sasuke sa vrátil do vesnice.
Všetko bolo v poriadku až do tej chvíli keď sa v dedine objavila neznáma krásna kunoichi ktorá bola úplne iná ako ostatné.Mala krásne zlatavé vlasy z nádychom ružovej,oči ktoré videli tak ďaleko oko ostatné nie a jej fialová farba im dodávala lesk ktorý u iných nenašiel.Chcel sa s nou skamarátiť ale ona nemala záujem a tak to skúsil cez Sakuru.
"Sakura kto je tá nová Kunoichi?" opýtal sa jej chladným tónom ako vždy.
"Volá sa Reina Kana a prišla sem pretože potrebuje pomoc" odpovedala Sakura bez záujmu a ďalej sa rozprávala z Ino.Ubehlo pár dní a Reina nebola nikde až jedného dňa ju uvidel sedieť samu na skale a tak išiel za nou.
"Ahoj,som Sasuke čo tu robíš?"
Reina neodpovedala pár minút a tak s nou Sasuke zatriasol tak že sa mu skĺzla noha a padol na ňu.
"Au,to bolelo"povedala Reina zo smiechom.
"Prepáč to nebolo v plánu"chcel povedať ľadovo ale nemohol skryť pobavený tón v hlase.
"To je v poriadku,já som Reina...Reina Kana teší ma Sasuke"povedala Reina a usmiala sa.Sasuke celý natešený pretože sa s ním bavila.Niekoľko dní sa schádzali u skaly aj u rámen a len tak kecali.Prešlo pár týždňov a začalo to medzi nimi iskriť.
Obaja boli šťastný ale Reina mala veľké tajomstvo a to Sasuke nevedel.
Ubehlo ďalších pár dní a všetko bolo v poriadku až sa jedného dňa Reina neukázala v ten deň mali isť spolu na misiu ktorú im dala Tsunade.
Keď prišiel za Tsunade povedala mu iba že Reina sa vrátila tam kam patrí.
Sasuke zničený z toho že odišla sa začal chovať úplne ľahostajne k dievčatám.
Ubehlo pár mesiacov a Sasuke stále myslel na Reinu.Bol štvrtok a v Konohe bol normálny deň ako vždy,Sasuke trénoval keď počul veľký výbuch,rozbehol sa tam.
Boli to Akatsuki ktorý útočili na dedinu a v čele bol vodca ktorý bol celý zahalený a bolo mu vidieť iba ružové oči.
"Kde som len tie oči videl?" povedal si Sasuke a zaútočil naňho.
Leader sa pozrel na Sasuke a ten okamžite prestal a len sa mu pozeral do očí.
"Prišla som si pre teba" povedal a ukázal mu nech ide s ním.Sasuke počúvol a išiel s ním do ich skrýše.
"Kto si a čo odo mňa chceš?"opýtal sa a čakal na odpoveď.
"Ty si už na mňa zabudol?"opýtal sa smutne a odhalil sa.
"Ty...R...Reino!!!" povedal a hneď ju objal.
"Ahoj Sasuke" usmiala sa tým svojím nádherným úsmevom.
"Prečo si tu?Ty si členom Akatsuki?"prekvapene povedal a čakal na odpoveď.
"Nielenže som členom ale já Akatsuki vediem."povedala pokojne a usadila sa do kresla.
"A prečo si ma odviedla sem?" premeral si ju pohľadom.
"Pretože som sa do teba zamilovala" odpovedala ako keby bez záujmu.
Sasukeho to zarazilo a nič nehovoril.
"Stratil si reč?" vstala a prešla k nemu aby ho pobozkala.
Keďže bola Reina nižšia ako Sasuke musela sa dať na špičky aby dosiahla na jeho ústa.Sasuke jej pusu opätoval a tak Reina pokračovala.
Sasuke zobral jej tvár do dlane a palcom ju pohladil po lícnej kosti.Premýšľal,jak snadné by bolo dostať ju do postele,ktorá stála za ňou,ale pozvánka musela prísť od nej.Reina nechala klesnúť ruky k bokám.Pomaly mu stiahla tričko,oči sa jej rozšírili a potom ho prešla pohľadom horkým ako žehlička od širokého hrudníka až dole k nohaviciam,ktoré len ťažko skryli jeho vzrušení.Len zo Sasukem dokázala zabudnúť na všetky prísna pravidlá ktoré riadili jej život.A potom už nemohla premýšľať,pretože prišlo nejako k tomu že sa začali bozkávať.Nevedela kto urobil prvý krok,len vedela že chce viac ako len bozky.Vnímala iba jeho vôňu a a slanú chuť,ktorá ju omámila,keď jazykom skúmala jeho klíčni kosť.Tričko,ktoré jej jedným pohybom stiahol cez hlavu,v okamžiku pristálo na zemi vedľa.Sasuke zabručal spokojnosťou.
"Žiadne spodný prádlo" povedala Reina a chytila prstami pas jeho trenírok a stiahla ich.Dával jej na krk ľahučké bozky,obešel ju a objal ju zozadu rukou.
"Myslím že by sme sa mali presunúť do postele"povedal Sasuke vzrušene a vzal ju nahú do náručia,Reina nepovedala nič a nechala nech ju vezme do postele.
Keď ju položil usmiali sa na seba a pokračovali v tom čo začali.
Bozkával ju na krku a pomaly prešiel na bruško a zasa hore kde si našiel jej pery a majetnícky sa ich zmocnil.Rukou mu Reina vošla do vlasov a túžobne vzdychla.
V izbe sa ozývali vzdychy obi dvoch.Sasuke to už nevydržal a tak jej svojou nohou vošiel do jej a otvoril ich.Otvorila mu cestu za najsladším pokušením celého ženského tela.Pomaly jej ho tam dal a počkal než si zvykne na jeho veľkosť.
Reinu to troška bolelo ale po chvíli to zmizlo a Sasuke pokračoval,začal sa pochybovať v rytme a pomaly sa zapojila aj Reina.Začali sa rovnako pohybovať,Sasuke prerážal silnejšie a v rýchlejším tempe.Po niekoľkých minútach bol Sasuke už skoro na vrchole,ešte pár pohybov a obaja zo svojím vyvrcholením aj slastne a spokojne zakričali.Sasuke spadol na postel,Reina sa k nemu pritúlila a celú noc sa ešte objímali a láskali dokiaľ nezaspali.Ráno keď sa prebudili robili to znova a znova.Tak to išlo pár mesiac,obaja boli veľmi šťastný a na Akatsuki už ani nepomysleli od doby čo od nich obaja odišli a založili si rodinu ďaleko od vojen.

Koniec.

Začiatok ničoho

17. května 2011 v 16:57 | Kushina Uzumaki
Začiatok ničoho.

Všetko to začalo jedného krásne dňa keď sa išiel Sasuke prejsť na jednu lúku poblíž Konohy.Bol nádherný deň a tak si ľahol do trávy.
"Som zvedavý či sem aj dneska príde"povedal si pre seba a čakal.
Zrazu sa tam objavil nejaký ninja ktorý bol tak rýchli že ho nebolo počuť.
Sasuke sa zdvihol a pozeral zo Sharinganom na ninju.Chvíľu ho tak sledoval a potom sa ten ninja zastavil.Pozerali obaja na seba a ninja sa približoval.
Keď bol nakoniec pri nom opýtal sa.
"Ahoj čo tu robíš každý deň?" milo sa opýtal ninja a stál oproti nemu.
"No já sem rád chodím odpočívať"povedal Sasuke trocha červený.
"Vážne?Tak to je skvelé aj já sem rád chodím"odpovedal ninja a po chvíli pokračoval.
"Moje meno je Naoto a som z Kirigakure a čo ty?" opýtal sa Naoto a pozeral na Sasukeho.
"Moje meno je Sasuke Uchiha a som odtiaľto z Konohy,nebýva z tebou aj nejaké dievča?"trocha rudí sa opýtal Sasuke.
"Myslíš Ai?áno chodí sem ale nemôže prísť pretože má nejaké záležitosti" usmial sa.
"Tak to je škoda chcel som ju spoznať"sklopil zrak na zem.
"Ale to môžeš,zajtra by mala isť so mnou." znova sa usmial ale teraz viac, v jeho úsmeve bolo niečo skryté.
"To bude skvelé"odpovedal Sasuke nadšene.
"Tak dobre maj sa"odpovedal Naoto a zmizol preč.
Sasuke tam ešte asi dve hodiny bol a premýšľal odkiaľ ho len pozná.Nakoniec to nechal tak a zaspal na lúke.No vtom bol ten problém niekto tam prišiel.Uvidel Sasukeho a v tme bolo vidieť iba jeho úsmev.
"Konečne budeš môj" ninja sa usmial zoširoka a urobil ručné pečate aby ho uspal ešte viac.Keď to urobil vzal ho do náručia a odniesol si ho k sebe.Položil ho na posteľ a tam ho priviazal.Bola tma a tak mu nebolo vidieť do tváre,urobil pečate.
"Kai" povedal a uvoľnil jutsu.Sasuke sa pomaly prebral a zhrozene sa pozeral kde to je no videl iba obrys postavy ktorá sa rysovala v tme.
"Kto si a čo chceš?"opýtal sa Sasuke,no ten ninja bol ticho.
Priblížil sa k Sasukemu a začal robiť niečo čo Sasukeho vzrušovalo a nevedel ani prečo.Ten ninja bol totiž muž a Sasuke je predsa na ženy.
"Čo to robíte? já som na ženy a nie na mužov!" zakričal a snažil sa brániť ale v tom zistil že je zviazaný a tak nemohol nič robiť.Keď videl že nemôže nič podniknúť ninja pokračoval.Jazykom mu otvoril ústa a majetnícky sa ich zmocnil aby ich ochutnal.Jak nádherne sladký bol!Ninja s kočičím pradením si ho omámil.Rázom z neho vyprchal rozum aj všetky myšlienky,až na tu,jak rád by sa do neho hlboko vnoril.Ninja zdvihol jednu ruku a pohladil ho po vlasoch,ktoré ho omámili od okamžiku,keď prišiel k nemu.Boli tak hebké a vábivé,rovnako ako Sasukeho úsmev.Ešte raz ninja prešiel ústami jeho a maličko sa odtiahol. Sasuke otvoril pomaly oči,ninja v nich videl vášeň a paniku.Rozbúchalo sa mu srdce.Ninja to už nevydržal a otočil ho na brucho.Pomaly mu dal dolu tričko a potom aj nohavice.Jeho noha vkĺzla medzi jeho,takže ich od seba delilo jedine spodné prádlo.Sasuke nadvihol boky a on vzdychol.
"Zabíjaš ma"zašepkal Sasukemu do ucha.Sasuke si nebol istý ako to bude ďalej,ale upokojilo ho,že jeho telo asi vie,čo má robiť.Ninja ho bozkával na krku.Znova sa pohli v ústrety jeden druhému.Ninja sa na chvíľu odtiahol,vzápätí ucítil jeho ruky na svojích bokov.Potom sa vrátil späť a oba boli nahý.Na krátky okamžik cítil Sasuke paniku.
"Čo keď robím chybu?" potom sa upokojil.Toto však chce,vždy to chcel.
Ninja sa ho začínal dotýkať na najintimnejších miestach a Sasukeho to šokovalo,hneď sa však poddal,keď cítil tie paprsky rozkoše ,akú nikdy nepoznal.
Váhavo mu umožnil prístup.Využil toho.Sasuke hneď cítil,ako sa blíži k nepoznanému vrcholu,len vedel isto,ako sa dostať až hore.Ninja už nemohol čakať a dal mu ho tam.Sasukeho výkrik bol počuť po celej miestnosti.Pomaly sa začal pohybovať a Sasukeho vzdychy sa ozývali po celej miestnosti.Čím ďalej tým rýchlejšie a tvrdšie narážal do Sasukeho.V miestnosti boli počuť iba vzdychy dvoch mužov.Po pár minutách ninja spadol vedľa Sasukeho a spokojene dýchal.Sasuke zaspal po piatich minutách a tak sa ninja zobral,odviazal Sasukeho a odišiel.
Ráno keď sa Sasuke zobudil nevedel kde to je a bolelo ho celé telo,nakoniec to nechal tak aj tak ho nikto nevidel myslel si.Obliekol sa a odišiel.Išiel na lúku a tam čakal Naota ale ten neprišiel.V dedine sa dozvedel že to bol Naoto a odišiel po tom čo vyšiel z jednej izby a neskôr odtiaľ vyšiel aj Sasuke.V tom momente si Sasuke uvedomil s kým to robil.
"Takže ten s ktorý som mal sex bol...Naoto?!" povedal si sám pre seba.
Po niekoľkých mesiacov na Naota zabudol a ďalej žil svoj život.
Konec

Krátke Jednorázové poviedky

28. dubna 2011 v 17:38
Toto som už dávnejšie napísala keď som mala dobrú náladu :D
Hereos si opeká fredku no nevie že má lebku.
Len sa tak otočí hneď má vody po oči.
Hereos myslel že je ryba no nevedel že je za ním hriva.
Otočí sa za hrivou hneď sa stane plesnivou.
Medveď mal tú hrivu ktorá mu splihla v lihu.
Hereos bol preč všetci z neho mali mlieč.


Tsuki prdla ako zdela chalupka sa rozletela.
Potom prdla fredka odletela jej lepka.
Tsuki dala fredke facku mala z nej hneď placku.

(To som já,niektorý ma poznájú ako Matsuri ^^)
Matsuri spí v lese no niečo po nej len tak lezie.
Keď sa zobudí začne kričať od nudy.
Matsuri sa pozrie na brucho ostane len hlucho.
Myslí že je to lepka no nevie že je to fredka.
Začne ju mykať no fredka začne stríkat.


Jede Raiden dole na malé pole.
Keď tam zrazu dorazí hneď sa aj chytí za vlasy.
Raiden sa len zasmeje no nevie čo sa deje.
Keď počul výstrel hneď sa aj vystrel.
Keď sa otočil hneď sa aj postavil.
Kamoši strílali a hneď aj Raidenovi kývali.

Mokuto sa smeje že ho len tak hreje.
Mokuto sa pýta prečo len tak Híka.
Dievča sa len usmieva Mokuto sa vyzlieka.
Dievča sa len zasmialo hneď sa aj tak vyzliekalo.
Dievča len vzdychlo a Mokuta pichlo.

Ari je dobrý kamarát no niekedy malý úchylák.
Ari si to nezaslúži veď dobre slúži.
Toto vyznelo divne no trocha svižne.
Z Ariho sa stala placka no namazaná facka.
Je to divné aj tak svižné.
Neviem čo mám dodať alebo mám hlodať?

Číta Juubi článok číta ho z prehánok.
Každý má malý denníček no on malý úchylníček.
Číta Juubi z úchylníčku číta ho malíčku.
Juubi číta Ďalej no zrazu nemá žiadnu nádej.
Zrazu sa mu všetko vyplní mávnutím malého vlnení.

Takeru sa smeje že mu trojkolka len tak hraje.
Takeru sa otáča kde ju má dofrasa?
Trojkolku mu dieťa ukradlo nakoniec mu hrablo.
Dieťa vyplazilo jazyk Takeru začal hroziť.
Dieťa padlo z torjkolky nakoniec Takeru získal bobovky.

Nemohla som si pomôcť musela som to sem dať :D

Pre Seijiho

27. dubna 2011 v 17:45

Seijiho životopis?

Bolo krásne upršané poobedie a každý si žil vlastný život ako doteraz.
Já som trénoval zo svojou najlepšou kamarátkou a nestarali sme sa o nikoho iba o nás dvoch a náš tréning.Práve sme išli šplhať po stromoch,darilo sa nám až do tej chvílky.Na ten deň nikdy v živote nezabudnem bol som tak otrasený že sa mojej najlepšej kamarátke Ayame niečo stalo.
 
 

Reklama